 |
MARIENFELD
HERTELENDA
VOJLOVICA
Podstata vzniku osady - dedinky Vojlovica zasahuje do druhej polovice 19. storočia.
Roku 1869 vysťahovalo sa z Hajdušice asi 180 slovenských ako aj nemeckých čisto evanielických rodín, ktoré na kráľov rozkaz, osadené boli na pobreží Dunaja od Pančeva na juhozápad.
Novoutvorená obec menovala sa MARIENFELD - jedno z ôsmich nových osídlení v oblasti Vojenskej hranice, keď sa vrchnosti Rakúsko-uhorskej monarchie snažili zaľudniť oblasť medzi Pančevom a Kovinom.
Osadníkom, na kráľovský rozkaz, rozdelené bolo 18 jutár zeme na rodinu. Na počiatku žili veľmi biedne, ale za krátky čas na požehnanej pôde natoľko sa zmohli, že si vystavili slušné domce nabíjané z hliny alebo pletené z prútia a strechy boly z trstiny. Zariadili obec a onedlho vystavali aj dve školy ( z tvrdého materiálu ).
Vystavaný násyp na obranu od silných dunajských vôd nevydržal, tak 1876. roku úžasný prúd vody obec úplne zničil - okrem holých životov, niečo šatstva a niekoľko kusov statku, voda odniesla a zničila všetko.
Po tejto katastrofe menšia čiastka osadníkov rozišla sa po susedných obciach, nevracajúc sa viac. Väčšina , keď voda opadla vrátila sa nazad a znovu vystavala obec.
Keď, pokoja aj dalej nebolo. Dunajský násyp bol veľmi slabý a v roku 1879 po novom vytopení, samá štátna vrchosť vidiac, že tam zotrvať nemôžu - tak v roku 1881 pod patronátom grofa JOZEFA HERTELENDYHO - ŽUPANA TORONTÁLSKEJ STOLICE, vykázala pre obec nové mesto v blízkosti Pančeva.Tentoraz sa od rieky vzdialili niekoľko kilometrov a svoje chalupy stavali na okraji lesa, pod pravoslávnym kláštorom VOJLOVICA.
Osada dostala aj nové meno HERTELENDYFALVA ( HERTELENDYHO dedina ) -HERTELENDA.
O niekoľko rokov neskôr -1882-3 prisťahovalo sa z BUKOVINY ešte 1500 duší MAĎAROV a spolu so SLOVÁKMI A NEMCAMI začali nový, nie však bezstarostný život.
Rodiny dostáli tu už len po 10 jutár zeme, aj to nie orácu zem, ale zapustenú horu, ktorú museli samí krčiť a pod pluh pripraviť a pri tom ešte zápasiť sa s ľadovcami, povodňami, chorobámi - no už sa svojej dedinky nevzdávali - vytrvali s ťaškosťami opierajúc sa vždy na mozole svojích rúk.
Vystavali si v roku 1884 aj školskú budovu v ktorej sa konali aj bohoslužby. Školy boli štátne a obecné a do roku 1884 deti vyučovali pomocní učitelia a od septembra 1884 diplomovaný učiteľ FRANTIŠEK LENHARDT. Vyučovacia reč bola z počiatku materinská a pozdejšie sa výučba náboženstva podelila po dvoh hodinách raz materinský raz madarský, aby potom slovenská reč bola aj zákazom v škole a úradoch.
Tak si Slovač svoju materinskú reč zachovala iba v domácnosti a v cirkvi.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Kráľovstva SRBOV-CHORVÁTOV-SLOVÍNCOV, Hertelenda dostala nové meno podľa vojlovického kláštora -VOJLOVICA- a tak sa zakotvila v zemepisných mapách juhobanátskej oblasti.
Od vtedy po dnes vojlovický Slováci prežívali časy všelijaké skôr ťažké ako ľahké ale svoju materinskú reč, svoje duchovné tradície a hodnoty, svoju kultúru pestovali a zveľadňovali.
Osada Vojlovica je dnes Miestne spoločenstvo obce Pančevo, ktorá sa mení, vzmáha, modernizuje. Gigantské, chemické továrne obsadili Vojlovicu. Spestrela národnostná spletitosť osady ktorá dnes má 5015 obyvateľov rôznych národností. Slovákov v Pančeve jesto 1578 a len vo Vojlovici 833.
V svojeráznom spolužití každý si zachováva svoju identitu.
|
 |
